Ježišova poslušnosť
5 Majte v sebe také zmýšľanie, aké zodpovedá životu v Ježišovi Kristovi: 6 On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec, 7ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa jedným z ľudí, 8 ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži. 9 Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé meno, 10 aby pri mene Ježiš pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi aj v podsvetí 11 a aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca: Ježiš Kristus je Pán. (List Filipanom 2:5-11)
Príchod nášho Pána Ježiša Krista do Jeruzalema znamenal pre vyvolený ľud veľkú radosť. Pokorne prichádzajúceho kráľa obyvatelia Jeruzalema uctievajú a pozdravujú mávajúcimi palmovými vetvami a kričiac Hosanna. Ale Pán už pri tejto nádhernej slávnosti, keď vstúpi na cestu vedúcu na Golgotu svojimi duchovnými očami vidí kríž.
Po utrpení v Getsemanskej záhrade, po prežalostnej modlitbe prijíma horký kalich ďalších utrpení a mučení. Zrada Judáša, zapretie Petra, smrteľný rozsudok Židovskej veľrady v piatok skoro ráno, požiadavka podvádzaného a podnecovaného davu ľudí kričiac: „Ukrižovať ho!“, bičovanie, z tŕnia upletený veniec, nepriateľské vášne, afekty a zmýšľanie ukazujú čo ovládalo srdce ľudí na Veľký Piatok. A človek sa ani od tej doby nezmenil, aspoň čo sa týka hriechu, nenávisti, vášne, afektov a zmýšľania.
Ježiš Kristus mal úplne iné zmýšľanie. Apoštol Pavol vo svojom liste poukazuje na príklad Ježiša: Poukazuje na Jeho postoj a správanie voči iným. Jeho zmýšľanie bolo nesebecké, pokorné a slúžiace. On stále myslel na iných.
Hoci mal Božiu podobu, z najvyššieho postavenia chvály a slušnosti zostúpi na najnižší stupeň hanby. Tomu, komu bola daná všetka moc na nebi i na zemi, ako Jeho znak lásky k nám ukázal v Getsemanskej záhrade, keď trápiac sa na kríži ponížil seba, aby nás spasil. Kristus už pred stvorením tohto sveta mal Božiu podobu. Jeho podobou je Jeho žiariaca vznešenosť k nám. Svoju Božiu podobu neodhalil pred ľuďmi, ale skrýval to, lebo svoju rovnosť s Bohom nepokladal za korisť Hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobným, aby sme my skrze jeho chudobou zbohatli.
Povážme, kríž Pána Krista, ktorý za nás podstúpil, ním hriešnikov dozaista z večnej smrti vykúpil. Pánom bol, sluhom sa stal, potupu a smrť vystál, božstvo uschoval v tajnosti, keď vzal naše telo kosti. Zriekol sa jej, ale príležitostne predsa žiarila Jeho Božia podoba. V Kristovi tak žiarila Božia podoba, že v očiach ľudí bola odporná, a to preto, lebo vzal na seba podobu služobníka, vzal na seba našu ľudskú podobu, aby mohol byť sluhom Otca i ľudí.
1 Bolo pred sviatkami Veľkej noci. Pretože Ježiš vedel, že prišla jeho hodina, aby odišiel z tohto sveta k Otcovi, a preto, že miloval svojich, ktorí boli na svete, preukázal im dokonalú lásku. 2 Pri večeri, po tom, čo diabol vnukol do srdca Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, myšlienku o tom, aby ho zradil, 3 Ježiš, vedomý si toho, že Otec mu dal všetko do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, 4 vstal od večere, odložil si vrchný odev, vzal si zásteru a opásal sa. 5 Potom nalial do umývadla vodu a začal umývať učeníkom nohy a utierať ich zásterou, ktorou bol opásaný. Ev. Jána 13. kap. Zástera je symbolom služby, ktorú používali otroci a sluhovia. Ale používal ju i Pán Ježiš, lebo Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a dať svoj život ako výkupné za mnohých. (Matúš 20:28)
Hĺbkou poníženia milovaného Božieho Syna je, že opustil slávu nebies, stal sa človekom, zriekol sa Božej podoby, ponížil sa a vzal na seba podobu služobníka. Nebola a nie je taká hĺbka, kam a pokiaľ by sa On nesklonil preto, aby zachránil našu hriešnu dušu. Stal sa poslušným, i keď to stálo Jeho život. Poslúchal až do smrti, presne až do smrti na kríži. Ukrižovanie bolo kedysi pokladané za najhanobnejšiu formu popravy – (bola porovnateľná so šibenicou, elektrickým kreslom alebo plynovou komorou). Na to odsúdili Najlepšieho z nebies, keď prišiel na tento svet. Jeho smrť sa stala v očiach ľudí hanebným a hnusným a pred Bohom kliatbou. Je to príklad poníženia, čo ľudský rozum nedokáže pochopiť. Kristus nás vykúpil z kliatby zákona tým, že sám sa stal kliatbou za nás, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve. (Gal 3:13)
Takto ide Ježiš na Veľký Piatok na miesto kliatby, na kríž. Nebúri sa proti tomu. I na kríži zachraňuje, čo sa ešte zachrániť dá - pri sebe kajúceho sa zločinca. Jeho smrť bola najotrasnejšou, najhroznejšou – lebo všetka tiaž našich hriechov bola na Ňom.
Pán Ježiš si zvolil cestu zrieknutia. Nehľadal meno pre seba... a práve preto, lebo sám seba ponížil, Boh Ho povýšil. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé meno. Keď On pokľakol preto, aby slúžil iných i Boh očakáva, aby každé koleno pokľaklo pred Ním. Jeho spasiteľské dielo uspokojilo Boha natoľko, že sa rozhodol, aby pri mene Ježiš pokľaklo každé koleno tých, ktorí sú na nebi, na zemi aj v podsvetí. Ktorí nie sú ochotní pokľaknúť pred Ním teraz, príde deň, kedy budú nútení na to, aby to urobili. Tí, ktorí Ho odmietli – raz prídu na to, akí boli hlúpi, že sa mýlili, lebo Ježiš Nazaretský je skutočným Kráľom slávy.
Nech tá náruživosť je i v nás, ktoré bolo i v Ňom. Staňme sa kajúcnymi, pokornými deťmi nášho Boha Otca, takými, ktorí spoznali v smrti Pána Ježiša Krista dobrú vôľu nášho Boha a neoceniteľnú lásku Krista k nám hriešnikom. Význam Jeho smrti spočíva v tom, že skrze Jeho smrti sme získali spasenie, Boh sa zmieril s nami, obdŕžali sme pravdu a sme očistení od našich hriechov. Získali sme život. Brány nového života sú pred nami otvorené. Nasledujme Ho a vyznávajme Ho šťastne celý náš život. Amen.
